Mozog

Ľudia dosiahli pozoruhodné úspechy v prežití a prispôsobovaní nie vďaka vysokej miere vedomia, ale presne z opačného dôvodu. Okrem iluzórneho sveta svojej egocentrickej mysle si neuvedomujeme takmer nič. Zo všetkého bezhraničného množstva ponúkaných skúseností, zo všetkého, čo vesmír „vie“, je nám prístupný iba jediný rez v čase a neobyčajne úzke pásmo deformovaných zmyslových vnemov. Celý náš život nás sputnáva krátkozraký egocentrizmus mozgu. Máme klapky falošnej predstavivosti a na dôvažok sme posadnutí vlastnou dôležitosťou. Usilujeme sa hromadiť imanie a lipneme na ňom, na milovaných osobách, na spoločenskom postavení, názoroch, živote. „My“ – naše vnútorné ja – sa zúfalo usiluje žiť ďalej v terajšej podobe. A čo potom? Tak či tak zomrieme a užasnutí zistíme, že konečne naozaj žijeme.

Advertisements

Za vetrom

V budhistickom učení sa tvrdí, že ego a skutočnosť sú ako vietor, ktorý povieva nad vodnou hladinou.

Zakiaľ vietor fúka, hladina sa čerí, realita, ktorú odráža kontinuitne, rozkladá sa na polopravdy a znetvorené zmenené obrazy.

Keď však vietor utíchne, hladina sa upokojí, premení sa na dokonalé zrkadlo sveta, aký je. Preto nirvána znamená „za vetrom“.

Rozoberáme svet

Možno predpokladať, že rozvoj výroby nástrojov prebiehal súbežne s rečou. Obidva javy predstavujú manipuláciu istých aspektov prostredia, nástroje fyzickú a reč symbolickú.

Pomocou nástrojov i jazyka rozoberáme svet na zložky, nazeráme do jeho vnútornej stavby a následne ho vnímame ako súbor predmetov v priestore a čase.

Jazyk sa vyvíjal ako konvenčný značkovací systém, ktorý priraďuje istým črtám vonkajšieho sveta zvukové signály. Tie sa zaznamenajú v mozgu a potom sa prostredníctvom myslenia spájajú s im zodpovedajúcimi obrazmi a inými zmyslovými dojmami.