Špiritizmus. Niečo o čertoch. Neobyčajná prefíkanosť čertov, ak to vôbec sú čerti.

(…) Tento januárový denník by som chcel uzavrieť niečím veselším. Je jedna taká smiešna téma a čo je podstatné, je dnes v móde: sú to čerti, téma čertov, špiritizmu. Naozaj, dejú sa podivuhodné veci: píšu mi napríklad, že mladý muž si sadne do kresla, skrčí nohy pod seba a kreslo začne skákať po izbe – a toto sa deje v Peterburgu, v hlavnom meste! Tak prečo predtým nikto so skrčenými nohami na kreslách neskákal, ale všetci chodili do úradu a skromne získavali svoje hodnosti? Hovorí sa, že jedna dáma v akejsi gubernii má doma toľko čertov, že v dome strýčkov Eddyovcov nenájdete ani polovicu z toho množstva. Žeby sa u nás nenašli čerti?! Gogoľ píše do Moskvy z druhého sveta, že sú to nepochybne čerti. Čítal som ten list, je to jeho štýl. Odporúča čertov nevyvolávať, netočiť stolmi, nenadväzovať spojenie: “Nedráždite čertov, nekmotrite sa s nimi, dráždiť čertov je hriech … Ak ťa o polnoci začne trápiť nervová nespavosť, nehnevaj sa a modli sa, sú to čerti; prežehnávaj sa a odriekaj modlitbu.” Ozývajú sa protestné hlasy duchovných pastierov, tí dokonca aj samotnej vede radia nezahrávať sa s čarami, neskúmať “čary tieto”. Keď sa začali znepokojovať už aj duchovní pastieri, znamená to, že táto záležitosť nadobúda dosť povážlivé rozmery. Celý problém je však v tom, či sú to vôbec čerti. Keby tak revízna komisia zostavená v Peterburgu práve v súvislosti s otázkou špiritizmu vyriešila tento problém! Pretože ak komisia definitívne rozhodne, že to nie sú čerti, ale iba akási elektrina, nejaký nový druh svetovej energie okamžite by nastalo všeobecné sklamanie: “Toto má byť zázrak? aká nuda!” povedia – a v tej chvíli špiritizmus zahodia, zabudnú naň a začnú sa ako predtým venovať serióznej práci. Ale na to, aby sa mohlo skúmať, či sú to čerti alebo nie, je potrebné, aby mal aspoň jeden z vedcov vzniknutej komisie odvahu a možnosť pripustiť existenciu čertov, aspoň hypoteticky. Sotva sa však medzi nimi nájde aspoň jeden taký, ktorý verí v čertov, dokonca napriek tomu, že je hrozne veľa ľudí, čo neveria v Boha ale s veľkým potešením a odhodlanosťou veria v čertov. A preto je vo vzťahu k tejto otázke komisia nekompetentná. Môj problém je však v tom, že ani ja sám nijako neviem uveriť v čertov, a je mi to dokonca veľmi ľúto, pretože som vymyslel jednu veľmi zrozumiteľnú a neobyčajnú teóriu špiritizmu, ale tá zásadne vychádza z predpokladu, že čerti existujú, bez nich sa celá moja teória samolikviduje. A práve túto teóriu mám v úmysle na záver predložiť čitateľovi. Ide o to, že sa chcem čertov zastať: tentoraz ich napádajú neprávom a považujú ich za hlupákov. Nemusíte sa báť, čerti dobre vedia, čo robia, a to by som chcel aj dokázať.

Po prvé, píše sa, že duchovia (to jest čerti, nečistá sila:akí iní duchovia by to mohli byť, ak nie čerti?) sú hlúpi, že keď ich vyvolávajú a pýtajú sa ich(točením stolíka), odpovedajú samé hlúposti, nevedia gramatiku, nepriniesli žiadnu novú ideu, žiadny nový objav. Takéto uvažovanie je obrovský omyl. Čo by sa napríklad stalo, keby čerti odrazu ukázali svoju moc a ohromili by človeka svojimi objavmi? Napríklad by zrazu objavili elektrický telegraf (teda v prípade, keby ešte nebol objavený), prezradili by človeku rôzne tajomstvá: “Kop tam a tam a nájdeš poklad alebo nájdeš nálezisko kamenného uhlia” (mimochodom, drevo je strašne drahé) – a to všetko sú iba maličkosti! Každý, samozrejme, chápe, že veda je ešte v plienkach, zatiaľ je ešte v začiatkoch a ak má vôbec niečo isté, tak zatiaľ iba to, že sa pevne postavila na nohy; a odrazu by sa na ňu zosypal celý rad objavov ako napríklad, že Slnko stojí na mieste a Zem sa otáča okolo neho (pretože je ešte asi veľa čo do významu podobných objavov, ktoré ešte nie sú objavené a ešte sa o nich našim mudrcom ani nesníva); čo keby sa všetky tieto poznatky odrazu zosypali na ľudstvo a, čo je podstatné, úplne zadarmo, ako darček? A tak sa pýtam: čo by sa potom stalo s ľuďmi? Áno, samozrejme, všetci by boli spočiatku vo vytržení. Ľudia by sa v ošiali objímali, vrhli by sa na štúdium tých objavov (a to by im zabralo istý čas); odrazu by sa cítili ako takpovediac zahrnutí šťastím, zahrabaní v materiálnom blahobyte; možno by chodili alebo lietali vo vzduchu prekonávali by neuveriteľné vzdialenosti desaťkrát rýchlejšie než teraz po železnici; získavali by z pôdy rozprávkovú úrodu, pomocou chémie by možno vytvorili nové organizmy a hovädziny by bolo tri libry na hlavu, ako o tom snívajú naši ruskí socialisti – slovom, jedz, pi a užívaj si. “Tak až teraz,” zvolali by všetci filantropi, “teraz, keď je človek zabezpečený, až teraz sa bude môcť prejaviť! Už viac niet materiálneho nedostatku, niet viac ubíjajúceho ´prostredia´, ktoré bolo príčinou všetkého zla, a človek sa teraz stane krásnym a cnostným! Už viac nemusíme nepretržite pracovať len preto, aby sme mohli ako-tak prežiť, všetci sa môžu venovať vznešeným veciam, hlbokým myšlienkam, všeobecným javom. Teraz, až teraz nastal vznešený život!” A možno by to niektorí rozumní a dobrí ľudia vykríkli zborovo a možno by touto novinkou všetkých strhli za sebou a zvolali by napokon v spoločnom chválospeve: “Kto je podobný šelme?” Chvála mu, lebo spôsobuje, že aj oheň z neba zostupuje na zem!”

No sotva by toto nadšenie vystačilo na jednu generáciu! Ľudia by si odrazu všimli, že ich život sa už vyčerpal, stratila sa sloboda ducha, zmizla vôľa, zmizlo ich ja, že to všetko im ktosi naraz ukradol; že zmizla ich ľudská podstata a zostal len zvierací obraz otroka, obraz zvieraťa, iba s tým rozdielom, že zviera nevie, že je zviera, a človek by zistil, že sa naň zmenil. A ľudstvo by začalo zahnívať; telá ľudí by posiali vredy, ľudia by si vo svojom utrpení hrýzli pery, lebo by si uvedomili, že si dali vziať život pre kúsok chleba, pre “kamene premenené na chlieb”. Ľudia by pochopili, že nemôže existovať šťastie v nečinnosti, že vyhasne myseľ, ktorá sa nečiní, že nie je možné milovať blížneho svojho a neobetovať mu niečo zo svojej práce, že je odporné žiť na cudzí účet a že šťastie nespočíva v šťastí, ale iba v ceste k jeho dosiahnutiu. Prichádza nuda a clivota: všetko je hotové a niet viac čo robiť, všetko je už známe a niet už viac čo poznávať. Samovrahovia sa začnú objavovať v húfoch, nie ako teraz, keď sa skrývajú po kútoch:ľudia sa budú zhromažďovať do veľkých davov, pochytajú sa za ruky  a budú sa navzájom likvidovať, po tisíckach, nejakým novým spôsobom objaveným spolu s ostatnými objavmi.a možno až potom ostatní úpenlivo zvolajú k Bohu: “Mal si pravdu, Bože,  nielen chlebom je človek živí!” Vtedy povstanú proti čertom a prestanú čarovať… Ó, Boh by nikdy nezoslal na ľudstvo také utrpenie! A kráľovstvo čertov sa zrúti! Nie, čerti takúto závažnú politickú chybu neurobia. Sú to vynikajúci politici a k svojmu cieľu idú tým najprefíkanejším a najrozumnejším spôsobom (pokiaľ však ide naozaj o čertov!).

Základným princípom ich vládnutia je nevraživosť, teda, chceli by ho založiť na nevraživosti. Načo práve tu potrebujú nevraživosť? Ako inak: stačí si len uvedomiť, že nevraživosť už sama osebe predstavuje strašnú silu; nevraživosť po dlhých rozbrojoch privádza ľudí doslova k šialenstvu, k pomätenosti a zvrátenosti mysle a citov. V nevraživosti sa ten, čo ublížil a uvedomil si, že ublížil, nepôjde zmieriť s tým, komu ublížil, ale si povie: “Ja som mu ublížil, to znamená, že sa mu musím pomstiť.” Ale podstatné je, že čerti vynikajúco poznajú svetové dejiny a zvlášť dobre si pamätajú všetko, čo bolo založené na nevraživosti. Vedia napríklad, že ak ešte stále existujú európske sekty, ktoré sa odtrhli od katolíckej cirkvi a dodnes si udržali svoju pozíciu ako náboženstva, je to len preto, že kvôli nim bola svojho času preliata krv. Keby napríklad katolicizmus zanikol, určite by sa hneď nato rozpadli aj protestantské sekty: veď proti čomu by potom protestovali? Už aj teraz majú takmer všetky sklon prejsť na pozície akéhosi “humanizmu”alebo dokonca rovno prejsť k ateizmu, čo sa vlastne u nich dalo vybadať už dávno, a ak sa ešte stále označujú za náboženstvá, je to iba preto, že ešte stále protestujú. Protestovali ešte minulý rok, a ešte ako: dostalo sa až k samotnému pápežovi.

Áno, pravdaže, čerti nakoniec aj tak dosiahnu svoje a “kameňmi premenenými na chlieb” rozpučia človeka ako muchu; toto je ich najhlavnejší cieľ; ale odhodlajú sa na to až vtedy, keď si svoje kráľovstvo vopred zabezpečia proti ľudskej vzbure a tým mu pridajú na dlhovekosti. Ale ako sa dá človek skrotiť? Samozrejme, “divide et impera” (rozdeľuj a panuj). A na to je potrebná nevraživosť. Na druhej strane kamene premenené na chlieb začnú ľudí nudiť, a preto im treba nájsť nejakú zábavu, aby sa nenudili. A vari nevraživosť nie je zábava pre ľudí?!

Teraz si všimnite, ako u nás čerti rozpútavajú nevraživosť a takpovediac od prvej chvíle u nás začínajú špiritizmus nevraživosťou. Napomáha tomu práve naša zmätená doba.Veď koľkým z tých, čo uverili špiritizmu, sa u nás ublížilo. Kričia na nich a vysmievajú sa im za to, že veria stolom, akoby urobili alebo mali za lubom niečo nehanebné, no oni aj naďalej vytrvalo, bez ohľadu na nevraživosť, pokračujú v skúmaní svojej záležitosti. Ako by aj mohli nepokračovať v skúmaní: čerti začínajú skraja, vzbudia zvedavosť, ale zvádzajú z cesty bez vysvetleniazavádzajú a zjavne sa smejú človeku do očí. Človek rozumný a hodný všeobecnej úcty stojí, vraští čelo a nástojčivo sa pýta: “Čo to má znamenať?” Nakoniec mávne rukou a už sa chystá odísť, ale rehot obecenstva ešte väčšmi silnie a celá vec saďalej vyvíja tak, že adept proti svojej vôli a pre svoju samoľúbu ostáva.

Pred nami je revízna komisia plne vyzbrojená vedeckými poznatkami na boj so špiritizmom. Napätie v hľadisku – a čo nevidíme? Čertom ani nenapadlo sa brániť, práve naopak, začínajú kapitulovať, a to tým najnehanebnejším spôsobom: seansy sa zjavne nedaria, klamstvá a triky sa zjavne sami kompromitujú. Zo všetkých strán sa ozýva zlostný smiech; komisia odchádza s pohŕdavým pohľadom, adepti špiritizmu upadajú do hanby a na oboch stranách sa do sŕdcv kráda túžba po pomste. Zdalo by sa, že čertom odbila posledná hodina, opak je však pravdou. Len čo sa vedci a prísni ľudia odvrátia nabok, čerti opäťokamžite predvedú svojim bývalým adeptom ešte nejakú oveľa prešibanejšiu čertovinu, a tí sú si opäť istí vo svojom presvedčení viac než predtým. Opäť pokúšanie, opäť nevraživosť! V Paríži minulé leto súdili jedného fotografa za špiritistický podfuk; vyvolával nebožtíkov a fotil ich, objednávky sa len tak hrnuli. Ale nakoniec ho pri podfuku prichytili a na súde sa ku všetkému priznal, dokonca udal aj tú pani, ktorá mu pri tom pomáhala a hrala vyvolané tiene. A myslíte si, že tí, ktorých fotograf oklamal, tomu uverili? Kdeže; jeden z nich vraj povedal toto: “Zomreli mi tri deti a žiadne ich portréty sa nezachovali; a ten fotograf mi ich odfotil, sú to ony, všetky som spoznal. Čo ma teraz po tom, že sa vám priznal k podvodu? Asi mal na to svoje dôvody, ale ja mám v rukách fakty, a dajte mi už pokoj.” Bolo to v novinách; neviem, či som si presne vybavil všetky podrobnosti, ale podstata je jasná. Tak napríklad, čo ak u nás vznikne takáto situácia: len čo sa vedecká komisia po skončení svojej práce a po odhalení lacných trikov obráti, čerti zdrapia niektorého z jej najneoblomnejších členov, napr. samotného pána Mendelejeva, ktorý demaskoval špiritizmus na verejných prednáškach, a naraz ho okamžite dostanú do svojich sietí, ako svojho času dostali Crookesa a Olcotta – odvedú ho nabok, zodvihnú ho na päť minút do vzduchu, zmaterializujú mu známych nebožtíkov a všetko urobia tak dokonale, že už nebude možné pochybovať,  – no, čo sa potom stane? Ako správny vedec bude musieť pán Mendelejev to, čo sa stalo, uznať ako fakt – a to práve on, ktorý o nich prednášal! To je situácia: taká hanba, škandál, taký krik a náreky, také pohoršenie! Samozrejme, je to iba vtip a som presvedčený, že pánu Mendelejevovi sa ič také nemôže stať, hoci v Anglicku a Amerike čerti, zdá sa, postupovali presne podľa tohto scenára. A čo ak čerti už pripravili pôdu a zasiali nevraživosť v dostatočnej miere, čo ak sa odrazu rozhodnú rozšíriť svoj neobmedzený vplyv a prejdú k naozajstným, závažným činom? Sú to tvory posmievačné a nepredvídateľné, od nich všetko vyvstane. Tak napríklad, čo ak preniknú medzi ľudí povedzme spolu s gramotnosťou? Veď náš ľud je taký bezbranný, taký odovzdaný tmárstvu a morálnemu úpadku a tak málo má, zdá sa, v tomto smere vodcov! Môže s nadšením uveriť novým javom (veď predsa verí rôznym Ivanom Filippovičom), a potom – aká bude stragnácia v jeho duchovnom vývoji, aká skaza a na ako dlho! Aké modlárske rozbroje: sto- tisíckrát väčšie než kedysi, a čerti čakajú iba na to! Tie rozbroje určite nastanú, najmä ak špiritizmus dosiahne, že bude potláčaný, prenasledovaný (čo môže okamžite nastať zo strany tých, ktorí v neho uverili) – a vtedy sa okamžite roztečie ako zapálený petrolej a všetko zachváti oheň. Mystickým ideám sa páči, keď sú prenasledované, prenasledovanie ich posilňuje. Každá takáto idea je ako tá smola, ktorou pred požiarom podpaľači poliali dlážky a steny Tuileres a ktorá v pravú chvíľu len zosilní požiar v chránenej budove. Áno, čerti dobre poznajú silu zakázanej viery a možno už dlhé stáročia vyčkávali, kedy sa ľudstvo zákonite potkne o tie stoly! Určite ich riadi nejaký obrovský nečistý duch, jeho sila je strašná a je múdrejší než Mefisto, ktorý preslávil Goetheho, ako tvrdí Jakov Petrovič Polonskij.

Samozrejme, žartoval som a posmieval som sa od začiatku až do konca. Ale na záver by som predsa len chcel povedať toto: ak sa pozrieme na špiritizmus ako na niečo, čo prináša čosi ako novú vieru (a takmer všetci, dokonca aj tí najpragmatickejší špiritisti sú aspoň trošičku naklonení takémuto názoru), niečo z toho, čo už bolo povedané vyššie, by sa mohlo zobrať vážne. A preto kiežby sa čo najskôr úspešne začalo nezávislé bádanie na oboch stranách; iba to môže pomôcť čím skôr odstrániť tento šíriaci sa odporný zápach a možno to aj obohatí vedu o nový objav. Ale kričať na seba, navzájom sa špiniť a vyháňať zo spoločnosti pre špiritizmus, to podľa mňa znamená ešte viac posilňovať a rozširovať ideu špiritizmu v tej najhoršej podobe. Je to začiatok neznášanlivosti a prenasledovania. A čerti čakajú iba na to!

Napísal Fiodor Michajlovič Dostojevskij v Denníku spisovateľa (január 1876)

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s